Gustáv Valach (*16.3.1921 Hontianske Nemce  †16.4.2002 Bratislava)

Bol recitátor a herec, ktorý vynikol v celej škále diametrálne odlišných postáv. 

Už počas stredoškolského štúdia pričuchol k ochotníckemu divadlu. Zmaturoval roku 1940 na Gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici a krátky čas (šesť semestrov) študoval právo. Jeho poslaním však bolo herectvo, ktoré vyštudoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1942). Do roku 1946 pôsobil ako hlásateľ v bratislavskom rozhlase a od roku 1946 do odchodu na dôchodok, v roku 1992 bol členom činohry SND, pričom počas tohto obdobia sa dostal z politických dôvodov na čiernu listinu (1959-1962), kedy sa musel stiahnuť z dosiek Slovenského národného divadla.  Tento čas pracoval ako robotník v tlačiarni a po roku ako bagrista v Pozemných stavbách. Vzdelanie si vtedy súčasne dopĺňal večerným štúdiom na stavebnej priemyslovke.

Ako herec vynikol v rôznorodých psychologických, ako aj životom poznačených postavách, vášnivých i vyrovnaných, kladných i negatívnych. Svoju postavu dokázal zafarbiť hlbokým hlasom s výbornou artikuláciou, mimikou, gestami i pohybom. Jeho sugestívne herectvo rovnako dobre využíval aj film, televízia či rozhlas.

Gustáv Valach vždy zvažoval, či ponúkaná herecká príležitosť je v súlade s jeho presvedčením a prísnymi mravnými normami, ktoré mu boli vlastné. Bol odvážny, rázny a zásadový človek, ktorý sa nedal kúpiť ani oceneniami. Aj počas obdobia socializmu sa netajil svojim náboženským presvedčením a z toho dôvodu odmietol hrať rolu pápeža v Hochhuthovom Zástupcovi.

Nezabudnuteľnú hereckú stopu Valach zanechal v dielach Štyri strany sveta, Buky podpolianske,   Statky-zmätky, Ženský zákon, Strakonický gajdoš, Ujo Váňa,  Herodes a Herodias, Biela nemoc, Hamlet, Veselé panie z Windsoru, Bačova žena, Krčma pod zeleným stromom , Rómeo a Júlia, Večer trojkráľový, Sen noci svätojánskej, Kráľ Lear, Salemské bosorky, Antigona, Fyzici, Zločin a trest, V predvečer, Platonov, Tanec nad plačom, Kto si bez viny, Drak sa vracia, Javor a Juliana, Čierne ovce, Kto odchádza v daždi, Kohút nezaspieva, Tiene horúceho leta, Stará dobrá kapela, Pod Jazvečou skalou, Na pytliackom chodníčku, Za trnkovým kerom, ale aj v mnohých ďalších.

Zomrel 26. apríla 2002 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Text: František Klimo