- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 337
Gustáv Valach (*16.3.1921 Hontianske Nemce †16.4.2002 Bratislava)
Bol recitátor a herec, ktorý vynikol v celej škále diametrálne odlišných postáv.
Už počas stredoškolského štúdia pričuchol k ochotníckemu divadlu. Zmaturoval roku 1940 na Gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici a krátky čas (šesť semestrov) študoval právo. Jeho poslaním však bolo herectvo, ktoré vyštudoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1942). Do roku 1946 pôsobil ako hlásateľ v bratislavskom rozhlase a od roku 1946 do odchodu na dôchodok, v roku 1992 bol členom činohry SND, pričom počas tohto obdobia sa dostal z politických dôvodov na čiernu listinu (1959-1962), kedy sa musel stiahnuť z dosiek Slovenského národného divadla. Tento čas pracoval ako robotník v tlačiarni a po roku ako bagrista v Pozemných stavbách. Vzdelanie si vtedy súčasne dopĺňal večerným štúdiom na stavebnej priemyslovke.
|
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 350
Alexander Trizuljak (*15.5.1921 Varín †15.10.1990 Bratislava)
V tomto roku si pripomíname 100. výročie narodenia jedného z umelcov, ktorý azda nikomu nie je neznámy - pedagóg, umelec a sochár Alexander Trizuljak. Trizuljak sa narodil 15. mája 1921 vo Varíne, pochádzal z veľkej rodiny deviatich detí.
Foto : Karol Kállay : Alexander Trizuljak,1955. SNG, Bratislava |
Základné vzdelanie nadobudol v rodnom kraji, najprv na Československej štátnej reálke v Žiline. Už tu sa začína prejavovať jeho výtvarný talent. Rozhodol sa pokračovať na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval u pedagógov, akým boli Maximilán Schurmann a Josef Kostka, ktorí mladého sochára významne ovplyvnili. V rokoch 1945 – 1949 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Karola Pokorného. Po ukončení štúdia v Prahe (1949) sa podieľal na založení Vysokej školy výtvarných umení, kde začal pôsobiť aj ako pedagóg a pomohol založiť mnohé z dodnes fungujúcich odborov. Prvú výstavu mal už v roku 1947 v Banskej Bystrici. V roku 1950 sa oženil s Evou Řehůřkovou, ktorá ako výborná výtvarníčka mu bola aj rovnocenným umeleckým partnerom.
|
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 410
Pavol Országh Hviezdoslav (*2.2.1849 Vyšný Kubín †8.11.1921 Dolný Kubín)
Bol jeden z najväčších zjavov slovenskej literatúry. Narodil sa v roľníckej rodine v Leštinách, kde navštevoval ľudovú školu a potom na maďarskom gymnáziu v Miškovci získal potrebnú znalosť maďarčiny a tam sa aj datujú jeho prvé básnické pokusy.
Maturoval na lýceu v Kežmarku, kde zásluhou oravských národovcov publikoval Básnické prviesenky pod pseudonymom Jozef Zbranský a v roku 1872 absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V literárnom spolku Kolo sa zblížil s Kolomanom Banšellom a spolu vydali almanach Napred. Potom pracoval u Nádašiho a Melfelbera, v roku 1873 sa zúčastnil na Jungmannových oslavách v Prahe ako člen slovenskej delegácie. Bol praktikantom na súde v Dolnom Kubíne a koncipientom v Senici. V roku 1875 absolvoval advokátsku skúšku v Budapešti a pracoval ako advokát v Námestove. Bol aj podsudcom na súde v Dolnom Kubíne a v roku 1899 sa vzdal advokátskej praxe, s tým, že bude na odpočinku v Dolnom Kubíne.
|
Čítať ďalej: Pavol Országh Hviezdoslav odišiel pred 100 rokmi do večnosti
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 460
Štefan Boleslav Roman (*17.4.1921 Veľký Ruskov †23.3.1988 Unionvill Toronto)
Slovensko je menší štát, ale narodili sa tu viacerí ľudia, ktorí svojim umom, cieľavedomosťou, pracovitosťou alebo obetavosťou dobyli svet. Jedným z nich bol Štefan Boleslav Roman, slovenský veľkopodnikateľ v Kanade, ktorý sa narodil 17. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove, v súčasnosti pomenovaný ako Nový Ruskov, v okrese Trebišov.
|
Navštevoval Strednú hospodársku školu v Košiciach a v roku 1937 odišiel ako 16 - ročný so starším bratom Jurajom do Kanady. Tam pracoval prvé roky na farme a študoval angličtinu, aby mohol na Slovensku začaté štúdiá dokončiť. V rokoch 1941 až 1942 slúžil v kanadskej armáde. Po prepustení zo zdravotných dôvodov začal pracovať v priemyselnom kombináte General Motors v Oshawe, popritom pôsobil v tamojšom slovenskom spolkovom živote. Ako funkcionár Kanadskej Slovenskej ligy, organizoval 11. 5. 1945 zaslanie rezolúcie Kanaďanov slovenského pôvodu Konferencii o svetovej bezpečnosti v San Franciscu, kde žiadali priznať slovenskému národu plnú nezávislosť, alebo možnosť pod dozorom Spoločnosti národov mať slobodné rozhodnutie, či chcú samostatnosť, alebo tvoriť samosprávnu časť Československa. Neskôr v septembri 1945 pod vedením Romana sa kanadská Slovenska liga obrátila na medzinárodnú radu zahraničných ministrov v San Franciscu so žiadosťou, aby Slovensko mohlo mať samostatnosť prostredníctvom slobodných volieb pod dozorom víťazných mocností. |
Čítať ďalej: 100 rokov od narodenia Štefana Boleslava Romana
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 465
Tichomír Milkin vlastným menom Ján Donoval (*14.08.1864 Donovaly-Mistríky †4.11.1920 Smolinské)
Bol rímskokatolícky kňaz, básnik, prekladateľ a literárny kritik, syn banského dozorcu, ktorý študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Trnave a Ostrihome i na teológii v Ostrihome, ktorú skončil vysvätením za kňaza roku 1888. Pôsobil v Radošovciach, Gbeloch, Šaštíne, Dojči, Brodskom a v rokoch 1902-1920 bol farárom v Smolinskom. Bol stúpencom česko-slovenskej jednoty, čo sa mu stalo osudným, keď v roku 1920 po predvolebnej reči ho v Lakšárskej Novej Vsi vážne zranili, následkom čoho umrel. Bol predchodcom slovenskej moderny ako autor subjektívnej lyriky, vlasteneckej a náboženskej poézie.
|
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 579
Alexander Štefan Rudnay (*4.10.1760 Kríž nad Váhom †13.9.1831 Ostrihom)
Bol osvietenský vzdelanec, kardinál, uhorský prímas, podporovateľ slovenského národného hnutia, zakladateľ a člen Slovenského učeného tovarišstva, donor a slovenský šľachtic. Pochádzal zo štrnástich detí. V rokoch 1769-1771 študoval nižšiu gramatickú školu v Moravanke, v rokoch 1772-1776 piaristické gymnázium v Nitre. Už tam prejavil záujem o humanitné predmety a latinské básnictvo. Poslednú gymnaziálnu triedu skončil v roku 1777 na Emerikáne v Bratislave. Potom pokračoval v štúdiách na Filozofickej fakulte Kráľovskej akadémie v Trnave (1777-1779). Následne prešiel na teológiu do Budína, ktorú ukončil vysviackou 12.10.1783. Doktorát z teológie získal 3.4.1784 po obhajobe dizertačnej práce z teologickej dogmatiky. |
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 735
Ferdinand Juriga (*12.10.1874 Gbely †23.11.1950 Bratislava)
Bol predstaviteľom slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Pod dohľadom svojho strýka, ostrihomského kanonika Jána Jurigu študoval v Ostrihome. Po skončení štúdií v Ostrihome v roku 1898 bol vysvätený za kňaza a pôsobil vo Veľkej Mani, Budapešti, Leviciach, Palárikove, v Blumentálskom kostole ako kaplán, potom bol od apríla 1905 vajnorským farárom. Tam pôsobil 13 rokov, usiloval sa o výstavbu slovenskej cirkevnej školy a založil tam Spolok striezlivosti a propagoval vajnorský folklór. |
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 596
Viliam Záborský (*9.10.1920 Vráble †5.2.1982 Praha)
bol národný umelec, herec a pedagóg, vytvoril klasickú recitačnú školu, založenú na bohatom využívaní zvukových krás a osobitostí slovenčiny. Sám bol neopakovateľný recitátor rozhlasových Nedeľných chvíľok poézie, ktoré sa neskôr dostali aj na televízne obrazovky. Už v roku 1938 ako študent bratislavského gymnázia získal druhú cenu v pražskej celoštátnej recitačnej súťaži, po maturite študoval súčasne na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Hudobnej a dramatickej akadémií v Bratislave. Stal sa aj členom činoherného súboru SND v Bratislave. Bol členom významnej hereckej generácie (Gustáv Valach, Mária Kraľovičová, Július Pántik, Mikuláš Huba, Ctibor Filčík, Ladislav Chudík, Karol Machata, Štefan Kvietik, Eva Kristínová a ďalší). |
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 956
Ctibor Filčík (*15.8.1920 Dolné Plachtince †21.11.1986 Bratislava)
bol jeden z najvýraznejších slovenských povojnových hercov. Prešiel mnohými zamestnaniami ako robotník, cestár, člen finančnej stráže a pod. Ako spravodajca sa aktívne zúčastnil SNP.
Umelecky začínal v dramatickom krúžku Štefánik, odtiaľ sa dostal k nahrávaniu v Slovenskom rozhlase.Tam ho objavil Andrej Bagar a ponúkol mu miesto v martinskom Slovenskom komornom divadle, kde pôsobil ako herec v rokoch 1944-1948. V roku 1948 dostal angažmán na Novej scéne v Bratislave. Od roku 1951 sa stal členom Činohry SND. V rokoch 1952-1956 bol externým pedagógom na VŠMU.
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 430
Predseda Matice slovenskej: Slováci majú v ťažkých časoch kolektívny inštinkt sebazáchovy
Úvod/Aktuálne informácie Matice slovenskej, Žilinský kraj/Predseda Matice slovenskej: Slováci majú v ťažkých časoch kolektívny inštinkt sebazáchovy
Zhodou historických náhod pandémia koronavírusu zachvátila svet na 100. výročie španielskej chrípky, ktorá od marca 1918 do marca 1920 zabila niekoľkonásobne viac ľudí než prvá svetová vojna. Odhaduje sa, že kým vo vojnových rokoch 1914 – 1918 zahynulo okolo 17 miliónov ľudí, pandémia španielskej chrípky zanechala až sto miliónov ľudských obetí, čo bolo asi 5 percent svetovej populácie.
V kolektívnej historickej pamäti Slovákov to nie je nová skúsenosť. Okrem španielskej chrípky sme v strednej Európe prežili viacero cholerových epidémií od vrcholného stredoveku až po 19. storočie, ktorým otriasli najmä epidémie v rokoch 1830 – 1831 a 1872 – 1873. Prvá z nich, ktorá si len v Uhorsku vyžiadala jeden milión obetí, vyvolala množstvo nepokojov, vrátane rozsiahleho roľníckeho povstania na východnom Slovensku. Posledná epidémia cholery v roku 1873 stála v Uhorsku asi 200-tisíc životov. Ešte starší pôvod má takzvaná čierna smrť. Od polovice 14. storočia táto morová epidémia decimovala obyvateľstvo Európy, Slovensko nevynímajúc. Neraz vyhubila až dve tretiny populácie. V období stavovských protihabsburských povstaní sa k vojnovému utrpeniu v rokoch 1618 – 1711 pridal mor. Najsilnejšia morová epidémia najviac zúrila v habsburskej monarchii v roku 1679, keď zahynula polovica obyvateľov Viedne.
![](/images/MoMS/Fotky_k_clankom/Oznamy/Vincent_Hloznik.jpg)
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 2577
Vincent Hložník (nar. 22.10.1919 Svederník, zom. 10.12.1997 Bratislava)
Vincent Hložník bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg.
Narodil sa ako najstaršie z piatich detí (brat Ferdinand bol tiež maliar). Po skončení ľudovej školy vo Svederníku, pokračoval na meštianskej škole v Žiline, kde v roku 1933 začal navštevovať reálne gymnázium. Počas rokov 1937- 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe.
Stálou inšpiráciou pre Vincenta Hložníka bol okolitý svet a udalosti, ktoré sa v ňom odohrávali, skrz svoje diela umelec rozprával históriu v expresívnej forme. Nebol mu blízky klasický realizmus, viac ho fascinovali nereálne tvary a disproporcie tela, ktoré však pomáhali zvýrazňovať hĺbku stvárnených tém – prostredie dediny, mesta, história a ľudové tradície Slovenska, prebiehajúce vojny aj náboženské témy. Jeho tvorba je tak rozsiahla, že ho nemožno zaškatuľkovať do nijakého konkrétneho smeru. Jeho umelecký záber bol nesmierne široký – kresba, maľba, grafika, socha, vitráže, maľba na sklo aj knižné ilustrácie. Z umelcov, ktorí ho najviac ovplyvnili to boli Cyprián Majerník (1909 – 1945), Koloman Sokol (1902 – 2003) , ale obdivoval aj umenie Pabla Picassa ( 1881 – 1973), El Greca ( 1541 – 1614) a Francisca Goyu (1746 – 1828).
- Podrobnosti
- Príspevky
- Návštevy: 511
PhDr. Imrich Kružliak (nar. 8.12.1914 Detva, zom. 1.2.2019 Mníchov)
Na univerzite v Bratislave vyštudoval históriu a sociológiu. Ako novinár pracoval najmä v Národných
novinách. Cez vojnu pôsobil v Slovenskej lige a v Úrade pre tlač. Zúčastnil sa Slovenského národného
povstania. Po vojne vstúpil do politiky, pokúsil sa založiť kresťansko-republikánsku stranu. Neskôr sa
pridal k Demokratickej strane a úspešne viedol jej volebnú kampaň v roku 1946. V roku 1949 ilegálne
prekročil hranice a odišiel do exilu. V rokoch 1972-1992 redigoval a vydával v Mníchove exilový
časopis Horizont. Od roku 1971 bol jedným z podpredsedov Svetového kongresu Slovákov. Do vlasti
sa mohol vrátiť až koncom roku 1989.
Čítať ďalej: Imrich Kružliak - muž, ktorý sa zaslúžil o vznik Slovenskej republiky